„Ahojte, mamičky. Viem presne, ako sa teraz cítite, pretože ešte pred pár mesiacmi som stála na vašom mieste. Každé ráno som sa budila už unavená, v práci som hasila požiare a večer som padala do postele s pocitom, že som sa za celý deň nezastavila – a predsa, keď som sa pozrela do zrkadla, videla som tam niekoho cudzieho. Videla som tú nešťastnú 'pneumatiku' na bruchu, ktorá tam predtým nebola, a cítila som sa ako 'zrúda'.

Dlho som si nahovárala, že za to môže moja 'slabá vôľa'. Skúšala som všetko. Prešla som si 'fyziologickým peklom' Keto diéty, kedy ma neskutočne bolela hlava a bola som nervózna na vlastné deti. Skúsila som aj 28-dňový detox, až kým sa mi z cvikly nedvíhal žalúdok. Vždy to skončilo rovnako: schudla som tri kilá, ale o mesiac boli späť aj s úrokmi vďaka jojo efektu.

Cítila som sa ako cudzinka vo vlastnom tele, ako slúžka, ktorá len dojedá zvyšky po deťoch a bojí sa, že manžel o ňu stratí záujem. Ale potom prišiel zlom.

Pochopila som, že môj neúspech nie je moje morálne zlyhanie, ale prirodzená biologická reakcia môjho tela na stres. Moje telo nebolo pokazené; bolo len v režime 'metabolickej paniky'. Kvôli vysokému kortizolu zo všetkého toho chaosu a hladovania si moje telo myslelo, že je vojna, a tak si tie tukové zásoby na bruchu úzkostlivo strážilo ako ochranu.

Keď som namiesto boja vyhlásila svojmu telu prímerie a začala mu dávať signály bezpečia a hojnosti cez skutočné jedlo, všetko sa zmenilo.